Sakrálne stavby v Brodskom

Až za Velešom urobia archeologické vykopávky, možno sa tam nájde najstaršia sakrálna (posvätná, náboženská) stavba nielen na Záhorí, ale jeden z najstarších kostolov na Slovensku vôbec. Aj kostol v dnešnom Brodskom je veľmi starý, z r. 1163. Pôvodný kostol bol gotický, čo dokladá gotická klenba prezbitéria a gotické okno, ktorého pozostatok je zastavaný vo veži (Brodčan 1991, aug.). Prvá prestavba bola z r. 1633, o čom svedčí klenba, stĺpy, okná. Veža, zrejme špicatá, sa začala stavať za richtára Jána Hladíka. Dokladom o tom je tento zápis v obecnej knihe: „Roku 1762 Weza naša Brocsanska zacsatek mala ku wistavenyu... Roku 1777, Dne 12. Júly." Bočné lode (konventy) pristavili roku 1866. Vtedy zrušili pri kostole cintorín a preložili ho na dnešné miesto. Ešte v čase môjho detstva boli pri kostole zvyšky náhrobníkov (krížov). Zároveň postavili aj novú, dnešnú vežu, podľa vzoru jedného ostrihomského kostola.

Kostol, zasvätený sv. Antonovi, bol vysvätený 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Meria 31 m na dĺžku a je 20 m široký. Pomestí sa doň najviac 500 ľudí. Keď sa po frontových udalostiach opravovala veža, bol na klenbe znovu vymaľovaný. V kostole sú tri oltáre: sv. Antona opáta. Panny Márie Lurdskej a Cyrila i Metoda. Na bočnom pravom oltári je obraz sv. Cyrila a Metoda. Listina z r. 1653 uvádza, že patrónom kostola bol Ján Cobor, neskôr sám cisár. K Brodskému boli pripojené do r. 1784 ako filiálka susedné Kúty. Malo z toho príjmy, omšové fundácie a dodávky včelieho vosku na sviečky.

Bohatší roľníci mali vo zvyku stavať v obci alebo v poli kamenné kríže. Najstarší je pred vchodom do kostola a nápis na ňom uvádza rok 1869, keď bol postavený "z náboženskej základiny Jána Trubirohu". Z roku 1906 je Icríž pri silnici na Panskej a dal ho postaviť Matej Kováč (píše sa Kovacz). Na začiatku tej istej silnice je kríž z roku 1910 a venovali ho Imrich Kováč s manželkou Julianou, rod. Michálek, a rodina Vendelín Hojsík a manželka Eva, rod. Michálek. Ako vidíme, ženy mali mená - priezviská ako muži, bez prípony -ová. Pri ceste na Gbely, oproti vtedajším stodolám, dnes na Čulenovej ulici, stojí kríž z roku 1908 a je na ňom meno Štefan a Anna Jakubec, rodená Baňovič. Ostatné kríže boli v poli. Jeden stojí pri ceste z Drahov na Čary, blízko železnice, a je na ňom rok 1909 a meno Michal a Helena Baňovič. Pri bývalej Kútskej ceste stáli dva kríže, jeden kamenný, neskôr po zaorani cesty kríž odstránili, druhý je železný, podnes zachovaný, na ktorom je na tabuľke nápis: „Na česť a chválu Božiu venovali Martin Michálek a jeho família". Rok sa tu neuvádza. Podobné venovanie je aj na iných spomínaných krížoch.

V obci sú okrem toho tri sochy: sv. Vendelína, ochrancu pastierov (oproti fare), sv. Floriána, ochrancu proti požiarom (pri múre farskej záhrady), premiestnená po druhej svetovej vojne z námestia, obe sú z roku 1907, tretia, socha sv. Jána Nepomuckého, je na námestí pred kostolom. Sakrálnou stavbou je aj pomník padlým, postavený pri soche sv. Jána Nepomuckého, ktorý obec venovala roku 1947.

V Brodskom boli aj dve božie muky, murované hranolovité stavby, v ktorých boli „sväté obrázky". Jedna bola medzi dolnými stodolami sme rom na Kúty, dnes je v záhrade majiteľa domu. Druhá bola na ceste do Adamova, pred železnicou, za dnešnými štátnymi majetkami, no dnes je skrytá medzi stromami.

K sakrálnym stavbám patrí aj kaplnka (kaplička) Panny Márie Bolestnej, bokom od cesty na Čary, kde bol po prevrate už koniec dediny. Nevedno, kedy ju postavili, ale asi ešte pred rokom 1900. Odbavovali sa tam niektoré pobožnosti.

Sakrálnym objektom je aj dnešný cintorín s množstvom náhrobníkov, najstaršie sú prízemné kamenné, potom železné na murovanom alebo kamennom podstavci, napokon rozličné typy krížov z kameňa.

Malá židovská synagóga templ pri Morave na hranici námestia a Žabovej zanikla, zrútila sa asi r. 1935 stena, neostali po nej ani stopy. Zanedbaný stál židovský cintorín na rázcestí ciest do poľa Za novú remesiu a k háju. Ako zaujímavá kultúrno-historická pamiatka by sa nemal cintorín nechať úplne na vyčíňanie zubu času. Na fare sa našli obrazy z minulého storočia.

Sakrálne stavby sú svedectvom náboženského cítenia našich predkov a dokazujú, že si ľudia našli prostriedky, aby prispeli k zveľadeniu obce Zanechali po sebe aspoň nejakú pamiatku. Nemali by sme zaostať za nimi aspoň v údržbe týchto pamiatok. (Palkovič, Brodčan, 1992, apr.)