Staré Brodské
Brodské vyzeralo pred rokom 1945 celkom ináč ako dnes. Poprevratové obdobie vývinu obce možno rozdeliť na dve etapy. Prvá do roku 1935, druhá roky 1935-1945. V prvej etape sa obec menila pomalšie, v druhej rýchlejšie. Cez Brodské viedla dôležitá stará cesta zo Znojma cez Bfeclav a Šaštín do Nitry. Tesne pri dedine tiekla Morava. Chotár bol malý a chudobný.Sakrálne stavby v Brodskom
Až za Velešom urobia archeologické vykopávky, možno sa tam nájde najstaršia sakrálna (posvätná, náboženská) stavba nielen na Záhorí, ale jeden z najstarších kostolov na Slovensku vôbec. Aj kostol v dnešnom Brodskom je veľmi starý, z r. 1163. Pôvodný kostol bol gotický, čo dokladá gotická klenba prezbitéria a gotické okno, ktorého pozostatok je zastavaný vo veži (Brodčan 1991, aug.).Boj o obecnú školu v Brodskom
Keď Marek Čulen získal dostatočne veľkú stranícku základňu na to, aby mohol byť zvolený v Brodskom komunistický starosta (richtár), ktorým sa stal Augustín Riška, rozvinul kampaň za obecnú školu. Naskytla sa mu na to príležitosť, keď okresná školská inšpekcia zo Skalice r. 1929 zistila na miestnej cirkevnej škole veľké nedostatky. Škola bola v nevyhovujúcej budove, učebne boli vlhké, slabo osvetlené, bolo ich málo, občianska výchova a výučba neboli na želateľnej úrovni. Na základe zistených nedostatkov sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že postaví novú školu, ale obecnú.Remeslá
Jozef TrubirohaO remeslách za Uhorska máme málo údajov. V kronike sa spomína roku 1786 povrazník Venceslav Vtačovský, zrejme prisťahovalec. A. Špiesz uvádza, že z Brodského bol r. 1723 čižmár J. Sedláček (Remeslo na Slovensku v 18. stor., 1966).
Po prevrate sú už bohatšie správy v spomienkach Jozefa Trubirohu--Zúbka, vyučeného murára. Remeslníci sa učili aj vo Viedni a za Moravou.
Práca s drevom
Ľudí z obidvoch strán rieky Moravy spájala spoločná práca pri ťazbe dreva v primoravských lužných lesoch. Menej majetní ľudia z Brodského Kútov, Lanžhota a okolitých dedín chodili spoločne rúbať drevo do zamoravských lesov. Drevorubači chodili pred prvou svetovou vojnou pešo za Moravu až k Dyji, denne aj 10-12 km. Neskôr cestovali na bicvkloch Okolo roku 1930 zarobili za 1 m3 asi 7 korún. Drevo rezali ručnou pílou a museli sa veľmi usilovať, keď dvaja chceli denne narobiť aspoň 8 metrov kubických.Kam chodili Brodčania
Brodské udržiavalo neustály styk so susednými i vzdialenejšími obcami a mestami. Odchody mali prechodný i trvalý ráz.Trvalý odchod podmieňovali manželské zväzky s partnermi zo susedných, zriedka i vzdialenejších obcí na Slovensku, Morave i v Rakúsku. S vyhliadkami na lepší život odišlo mnoho ľudí za prácou do Spojených štátov, Kanady, Argentíny, menej do Európy, najmä do Francúzska. Pred prvou vojnou vycestovalo asi 700 ľudí.